Michalská brána

Michalská brána

Jediná zachovaná brána mestského opevnenia zo 14. storočia je dnes sídlom Múzea zbraní. Z hornej terasy 51 metrov vysokej veže si možno vychutnať očarujúci výhľad na hrad a Staré mesto.

Michalská brána patrí medzi najstaršie stavby Bratislavy. Z pôvodne štyroch vstupných brán sa zachovala len severná Michalská brána. Nachádzal sa tu aj padací most, drevené vráta a padacia veža. Michalská brána bola postavená v 14. storočí a meno dostala podľa gotického kostola sv. Michala, ktorý sa nachádzal pred opevnením a bol zbúraný v 16. stor. kvôli Turkom. Na jej vrchol bola v 18. storočí umiestnená socha sv. Michala Archanjela. Od svojho vzniku bola viackrát nadstavovaná, až dostala svoj konečný vzhľad v 18. stor. krátko predtým, ako bolo takmer celé mestské opevnenie zbúrané. Veža brány patrí vďaka svojej vysokej cibuľovitej streche k dominantám starého mesta. Z balkóna sa ponúka panoramatický výhľad na hradný vrch, strechy a veže mesta ako aj na vilovú štvrť v kopcoch.
Zaujímavosti v okolí:

Najužší dom v Bratislave a Európe: Na pravej strane vedľa Michalskej brány je tesne “prilepený” k Michalskej veži dom s číslom 15. Je to vraj najužší dom v Bratislave ale aj v Európe so šírkou iba 1,30 metra.

Nultý kilometer: Pod bránou sa nachádza nultý kilometer so svetovými stranami, ktorý ukazuje vzdialenosť európskych a svetových metropol od Bratislavy. Nachádza sa tam aj replika dela a múzeum zbraní. Múzeum je venované histórii opevnenia mesta, vystavené sú chladné zbrane, vojenská i turnajová výzbroj. Z najvyššieho poschodia je vchod na ochodzu veže, odkiaľ je výhľad na historickú časť Bratislavy a jej okolie.

Klietka hanby: Stredoveké súdnictvo bolo kruté. Sudcami boli členovia mestskej rady, ktorí sa vo vybavovaní súdnych sporov, pri vyšetrovaní a pri vynášaní rozsudkov striedali Mali na starosti všetky trestné činy, aj tie najmalichernejšie – drobné krádeže, nočné výtržnosti, ohováranie a prostitúciu. Za tieto prečiny obyčajne dávali vinníka do klietky hanby. Aby však trest bol čo najúčinnejší, vyberali najmä nedele a sviatky, prípadne jarmočné dni, keď bolo v meste čo najviac ľudí.

Prvá zmienka o bratislavskej klietke hamby sa zachovala z roku 1415 a stála pri radnici. Začiatkom 6. storočia ju preložili na Františkánske námestie, k tamojšej studni. Odstránili ju až v roku 1592 a uložili v mestskom depozite. Nový pranier však postavili pred Michalskú bránu. Kým v starej klietke hamby vinník sedel, na pranieri bol vyviazaný, na nohách mal veľkú kamennú guľu a ľudia na neho mohli pľuť . Dnes možno vidieť klietku hanby z najstaršieho kamenného mosta, ktorý sa v Bratislave zachoval a vedie cez obrannú priekopu pred Michalskou bránou. Na klietke sú ešte pôvodné renesančné ozdoby a závesy. Po rekonštrukcii je ďalším romantickým zákutím Bratislavy.