Kačacia fontána

Kačacia fontána
Rok odhalenia: 1914
Autor: Robert Kühmayer
Kačacia fontána stojí na jednom z najrušnejších miest v Bratislave, na Šafárikovom námestí. Historik Štefan Holčík charakterizuje priestor, v ktorom ju umiestili, v knihe Bratislavské fontány: "Po postavení pevného cestného a železničného mosta cez Dunaj roku 1891 vznikla na jeho severnom predmostí nová mestská štvrť založená na urbanistickom projekte pravouhlo sa pretínajúcich ulíc a pravidelných blokov obytných domov. Pred nájazdom na most sa vytvorilo námestie, na ktorom roku 1914 inštalovali jednu z najzaujímavejších bratislavských fontán."

Na začiatku minulého storočia ešte fontána nestála uprostred zhonu a hluku z áut, autobusov a električiek, mohlo to byť celkom príjemné, romantické miesto. Parčík s fontánou už dnes nie je oázou pokoja. Ľudia sa v jej blízkosti zdržiavajú najmä preto, lebo tu čakajú na mestskú dopravu. Ani sa nechce veriť, že kedysi veľmi dávno tu behávali bosí a polonahí chlapci a naháňali po dunajskom brehu kačky. S fontánou, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších historických fontán v meste, je spojená povesť o pastierikoch kačiek a vodníkovi. Dohad, že autor fontány sa inšpiroval povesťou, však nie je historicky doložený.
Povesť o Kačacej fontáne
O tom, čo priviedlo autora fontány, sochára Roberta Kühmayera k motívu chlapcov s kačkami, nejestvuje nijaké hodnoverné svedectvo, ale je všeobecne rozšírený názor, že sa inšpiroval starou povesťou. Povesť si možno prečítať aj v poslednom, súhrnnom vydaní Bratislavských povestí spisovateľky Márie Ďuríčkovej. V príbehu sa pastierikovia kačiek skamarátili s vodníkom, ktorý ich napriek zákazu strážcu dunajského pokladu zaviedol do podvodnej ríše. V nešťastnom slede ďalších udalostí však chlapcov aj s ich kačkami zakliala na kameň dunajská ropucha.

"Prvý z nich stojí na najvyššom kameni, kačica sa mu v náručí trepoce, krídlami plieska, po tvári ho šibe, už-už sa mu vymykne z rúk. Kamaráti sa smejú, čosi kričia, jeden sa v náhlivosti potkol a rozpleštil na zemi. Výjav plný šantivosti sa ligoce v prúdoch striekajúcej vody," píše Ďuríčková o fontáne v úvode k povesti.