Živánska veža

Jedľové Kostoľany, Jedľové Kostoľany

18ba12b441.jpg
 
ŽIVÁNSKA VEŽA
Zrúcaniny stredovekej strážnej veže z 15. storočia. sa nachádzajú v Cigánskej doline, ktorou tečie Žitava a ktorá oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec, na hrebeni kopca, približne 1,5 km severovýchodne od obce smerom na Veľkú Lehotu.
Bola to viacpodlažná strážna veža. Patrila k neďalekému Hrušovskému hradu a strážila bývalú významnú cestu údolím Žitavy - z Novej Bane, cez Veľkú Lhotu, popod Živánsku vežu k Hrušovskému hradu. Možno ju stotožniť s mýtnicou patriacou hradu Hrušov spomínanou v roku 1387. Spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.
História
Živánska veža mala v stredoveku dôležité poslanie. Slovenskou bránou kedysi viedla do Tekova významná obchodná cesta. Kontrolu nad cestami Požitavia držali tribečské strážne pevnosti. Okrem podhradských ciest medzi najvýznamnejšie patrili cesty v Cigánskej, nazývanej aj Hlboká, Drahožickej a Uhrovskej doline. Iné cesty sa pretínali medzi dominantnými vrchmi Sokolec a Veľká Ostrá. Tu sa nachádzajú aj dejepisné miesta dnes nazývané Krížne cesty.
V 11. storočí začala vznikať podhorská osada, dnes Jedľové Kostoľany, pri ktorej o niekoľko storočí postavili na bralnatom andezitovom výbežku v úzkom údolí strážnu vežu. Pod ňou sa točí cesta, po ktorej prechádzali pocestní. To bolo výhodné pre vyberanie mýta. Živánska veža pri Jedľových Kostoľanoch sa podobá na Matúšovu vežu na Trenčianskom hrade, najväčšiu na Slovensku, alebo na Krupinskú vetrovku. Kým niektoré veže mali schodište vybudované v múroch, iné, ako aj Živánska používali rebríky. Predpokladá sa, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia a nevylučuje sa ani zemetrasenie. Podložie veže stojí na andezitovom podklade a pôde s niekdajšou seizmickou činnosťou. Príčinou jej skazy môžu byť aj dôsledky vojenských a lúpežných ťažení v tejto oblasti.
Pôvodná prístupná cesta k veži sa nezachovala, možno ju predpokladať severovýchodne od veže. V prameňoch sa uvádza, že existovalo predhradie prepojené k veži a obkolesené hradným múrom, čo však nie je dokázané. Juhovýchodne od veže sa nachádza asi 20 m plošina, ktorá slúžila pravdepodobne ako hospodárske územie s miestom pre kone.
Pôdorys
Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádza sa rôzne od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Jestvujú aj nepotvrdené dohady, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov.
Dodnes je zachovaná severná časť, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriva a umiestnenie okien. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol na prvom poschodí a to z obranných dôvodov. Vchádzalo sa po rebríku, ktorý sa potom vytiahol. Na druhom poschodí sa zachovali dve strieľne a vyhladená interierová omietka. Na treťom poschodí je štrbinová strieľna o rozmeroch približne 1 m x 15 cm. Predpokladá sa, že z posledného poschodia bola prístupná obranná pavlač, pretože sa našli zvyšky otvorov po drevených hradách.
Prvýkrát sa zmieňuje o veži cestopisná štúdia o Tekovskej župe z roku 1781, kde obyvatelia Jedľových Kostolian nazývajú "Turňou". Na iných miestach sa používajú aj pomenovania Živánska, Zbojnícka veža, môžeme sa však stretnúť aj s latinským pomenovaním "Castellum" (stredoveká pevnosť).
Veža bola príslušenstvom Hrušovského hradu a neskôr slúžila zbojníkom, odkiaľ získala aj pomenovanie "Živánska". Podľa iných autorov to bol poľovnícky hrad kráľa Mateja alebo strážny hrádok. Umiestnenie veže tesne nad cestou upozorňuje na dôležitosť historickej komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovateľná. V období ťažby zlata v ložiskách Novej Bane dôležitosť veže ešte vzrástla. Nová Baňa získava titul slobodného kráľovského mesta. Vedie z nej cesta pozdĺž toku Žitavy cez Veľkú Lehotu k majetkom Hrušovského hradu. Vežu možno stotožniť s colnou stanicou, ktorej činnosť sa dá datovať od konca 14. storočia do konca 15. Storočia. Slúžila teda na stráženie obchodnej cesty od Pohronia do údolia Žitavy. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.

Prístup
Z obce Jedľové Kostoľany smerom na Veľkú a Malú Lehotu (zelená turistická značka je súbežná s asfaltovou cestou), od odbočky smerom na Veľkú a Malú Lehotu je po cca 0,5 km rozcestník zelenej značky Jedľové Kostoľany Polesie (355 m n.m., 0:30) a autobusová zastávka (tu zelená značka vchádza do lesa), pokračovať po asfaltovej ceste, po 100 m je most s nosnosťou 6,5 t a po cca 700 m je prvá ostrá ľavotočivá zákruta a za ňou po pravej strane možnosť odstaviť auto (voľakedy tu bola hnedá informačná tabuľa o Živánskej veži). Vrátiť sa cca 50 m, prejsť na druhú stranu cesty a kolmo hore do kopca, po cca 50 m sú zvyšky Živánskej veže (0:15).
 
Zatiaľ nemá zľavu
Autor si neželá hodnotenia zverejniť

Navigácia

Najbližšie ubytovanie v okolí do 30 km

VIP Hotel Grand Matej ***
Zľava
27,90 km
80
210d36a4120.jpg Banská Štiavnica
Vila Sokáč
Zľava
20,20 km
41
edc16bb9764.jpg Vyhne

Najbližšie objekty v okolí do 30 km

Rozhľadňa na Drieňovej
2,70 km
cb5f9d66800.jpg Jedľové Kostoľany
Ski centrum Drozdovo
4,80 km
2bc7dee5528.jpg Nová Baňa
Starohutský vodopád
5,80 km
09da01a4966.jpg Nová Baňa, Žarnovica
Hrad Hrušov
7,00 km
5f7a0f9228.jpg Hostie
Hipologické múzeum (Múzeum koní)
9,10 km
728849f9351.jpg Topoľčianky
Zámok Topoľčianky
9,20 km
b2c12f99219.jpg Topoľčianky
/images/users/20/1596198718_20.jpg
Kontaktná osoba

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.