Banícke múzeum
Banícke múzeum v Gelnici s prihliadnutím na jeho špecifický charakter dokumentuje svojimi zbierkovými fondmi hlavne baníctvo, národopis, geológiu, históriu mesta, cechovníctvo. V súčasnosti má desať stálych expozícií.
História
Banícke múzeum v Gelnici bolo pôvodne externým zariadením Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, pričom v súčasnosti patrí do správy Mestského úradu Gelnica. Tradície zberu dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom siahajú v Gelnici do obdobia vlády Márie Terézie. Dnešné banícke múzeum vzniklo v roku 1963 a sídli v budove bývalého mestského magistrátu.
Expozície
Zbierky pochádzajú prevažne z okolia Gelnice a vzťahujú sa na 19. a 20. storočie.
Mnohé prepadnuté štôlne a staré násypy dodnes pripomínajú dobu, keď Gelnica žila rušným životom stredovekého mesta, chráneného na západnej strane pevným hradom. V štôlňach nepretržite svietili kahance a búšili kladivá a krompáče, dobývajúce rukami baníkov drahocenný kov - a práve do týchto čias nás vnesie prehliadka baníckeho múzea.
Banícke múzeum v Gelnici je umiestnené v budove postavenej v roku 1805 z kamenného materiálu zrúcanín Gelnického hradu. Vznikla z renesančného jadra pričlenením ďalších budov v duchu tereziánskeho baroka. Nad portálovým rizalitom sa vypína mohutná baroková veža. Budova bola v minulosti sídlom mestskej radnice.
Začiatky vzniku Baníckeho múzea v Gelnici siahajú až do obdobia vlády Márie Terézie, no až v prvej polovici 20. storočia riaditeľ meštianskej školy Leopold Grüss začal od baníkov a ich rodín zbierať rôzne predmety, ktoré zhromažďoval v priestoroch školy. Po jeho smrti sa tejto úlohy ujal Samuel Fabriczy, učiteľ, ktorý premiestnil zbierku do budovy, ktorá pôvodne slúžila ako sypáreň a stajňa, a tak bolo múzeum prvýkrát otvorené pre verejnosť v roku 1938.
V roku 1965 sa stalo Banícke múzeum pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, dnes Múzeum Spiša, so zameraním na históriu banského mesta. V roku 2005 prešlo Banícke múzeum do pôsobnosti mesta Gelnica.