Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa

Pozoruhodným vznikom podzemných priestorov, mohutnými rútivými dómami, mimoriadne bohatým výskytom mäkkého sintra i množstvom zimujúcich netopierov sa Harmanecká jaskyňa radí medzi najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku.

Prehliadková trasa

Harmanecká jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica. Pri výstupe od parkoviska je potrebné prekonať výškový rozdiel 260 m, po prístupovom chodníku dlhom 1 420 m. Celková dĺžka jaskyne je 3123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 1020 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,8°C do 6,4°C.

Podzemné chodby a siene sú vytvorené v druhohorných vápencoch stredného triasu. Jaskyňa má puklinovo-rútivý charakter. Pukliny sa rozširovali činnosťou vody a neskôr sa pretvorili rúcaním a odrobovaním skál, hlavne na križovatkách a tak vynikli rozsiahlejšie siene a dómy. Nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca a práve vďaka nemu prirástol Harmaneckej jaskyni názov Biela jaskyňa.

Poloha

Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny.
Prístup k jaskyni

Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec - Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka.

História

Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica, ktorý využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Pozoruhodným je poznatok, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm boli objavené v roku 1938 V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom. V roku 1944, počas druhej svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát v roku 1950.