Ľupčiansky hrad

ĽUPČIANSKY HRAD
Ľupčiansky hrad je hrad na Horehroní, nachádzajúci sa nad obcou Slovenská Ľupča. Je to národná kultúrna pamiatka. Je postavený na juhovýchodnom okraji Starohorských vrchov v nadmorskej výške cca 440 m n. m. Prístupný je cestou z obce.
História

Hrad s názvom Liptza sa písomne spomína v roku 1250 a vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov (1241). Významná poloha na prístupovej ceste k stredoslovenským banským mestám urobila z hradu časté sídlo panovníkov.

V júni 1443 zasiahlo Uhorsko silné zemetrasenie, ktoré hrad veľmi poškodilo. Nasledovali rozsiahle opravy, ďalšie nasledovali po roku 1572, kedy nový správca Pavol Rubigall realizoval jeho prestavbu. V nepokojnom období na prelome 17. a 18. storočia často menil majiteľov a bol opakovane vyrabovaný. Postupne stratil funkciu správneho centra a jeho osud spečatil požiar, po ktorom sa vykonali len nevyhnutné opravy.

Panovníci využívali novopostavené kaštiele a v opustenom areáli hradu vznikol sirotinec. Neskôr pribudla škola a výchovný ústav pre mladistvých. Po druhej svetovej vojne areál slúžil ako učilište, priestory charity, no aj pre potreby Socialistického zväzu mládeže. Počas 90. rokov hrad spravoval Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici, od ktorého ho v roku 2002 prebrali Železiarne Podbrezová. Nový vlastník vykonal na Ľupčianskom hrade rozsiahle rekonštrukčné práce, ktoré výrazným spôsobom zatraktívnili celý areál.
Zaujímavosti
Na hornom hrade sa nachádza do skalného brala vysekaná studňa s hĺbkou 62 metrov, z ktorej vedie úniková chodba mimo hradieb. Na hornom nádvorí sa nachádzajú dva bohato zdobené kamenné portály. V hornom podlaží hradu sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a sakristia s bohato maľovaným dreveným stropom. Na dolnom nádvorí sa nachádza tzv. Korvínova lipa s odhadovaným vekom vyše 700 rokov, čím patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe. Nachádzajú sa tu originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči.

Povesť

Na ľupčianskom hrade, z ktorého je krásny výhľad na bystrotoký Hron, žil hradný kastelán so svojou mladou ženou, ktorá bola v požehnanom stave. Spolu snívali a snovali plány do budúcnosti. Mladá žena dala život utešenému synčekovi, ale ju pri tom len ťažko zachránili, neustále chorľavela a slabla. Keďže nezvládala robotu v domácnosti, zavolala si k sebe sesternicu Veronku, ktorá bola od útleho detstva sirotou.
Veronka bola krásavica, veselá, samý žart a smiech. Celý dom pri nej ožil, i mladá pani kastelánka v jej spoločnosti trochu pookriala.
Keď sa okolité panstvo dozvedelo o peknej pomocníčke na ľupčianskom hrade, začali sa tam hrnúť za zábavou zo široko – ďaleka. Veronka bola vždy hviezdou, okolo ktorej sa krútila celá spoločnosť. Každého očarila, ale ruku i srdce všetkých pytačov odmietala. Zahorela totiž hriešnou láskou k svojmu hostiteľovi, hradnému kastelánovi Seleckému. Kastelán jej lásku opätoval a svoju chorú ženu celkom zanedbával.
Pani kastelánka tušila, čo je vo veci, vedela však, že ona, chorľavá, nemôže súperiť s krásnou a mladou Veronkou a veľmi trpela. Všimla si to aj hradná pani, keď prišla na ľupčiansky hrad a nedalo jej to pokoja. Kastelánka bola totiž jej vernou spoločnicou ešte za dievčenských čias.
Raz podvečer, keď bola na prechádzke v hradnej záhrade, začula šepot spoza orgovánového kríčka a započúvala sa. Verona naliehala na kastelána, aby zavraždil svoju chorľavú ženu a vzal si ju. Selecký o takom krutom čine nechcel ani počuť a prehováral ju, aby trpezlivo čakala. Keď to hradná pani počula, schytil ju strašný hnev. Za nevďačnosť, s akou sa preukázala k pani kastelánke, ju dala uväzniť v hradnej veži. Výčitky svedomia Veronu zožierali a po nedlhom čase sa vo svojom väzení zbláznila. Jedného dňa ju chytila zúrivosť, vyskočila cez oblok do priepasti a zabila sa. Jej duša však nenašla pokoj ani na onom svete. Za mesačných nocí chodí kvíliac okolo hradu a hľadá svojho milého.

Prístup: autom až k hradu, pešo z obce Slovenská Ľupča strmým chodníkom