Jánošíkova skala

Jánošíkova skala
Jánošíkova skala je masívne skalnaté bralo vulkanického pôvodu, vysoké približne 30 metrov a dlhé 200 metrov. Leží na okraji kaldery neogénneho stratovulkánu Poľana v Hrochotskej doline. Rozloha chráneného územia je 1,68 hektára. V jej bočnej časti sa zachovala kotlovitá priehlbina a zároveň jaskyňa, nazývaná Abčiná. Podľa povesti si slovenský zbojník Juraj Jánošík práve do Abčinej ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa zhora do jaskyne na lane. Prístup je možný po turistickom chodníku. Za chránené územie bola vyhlásená už koncom 19. storočia, znovu vyhlásená za chránený prírodný výtvor bola v roku 1964.
Jánošíkova skala je prírodnou pamiatkou so 4.stupňom ochrany a patrí do Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Celé pohorie Poľana je pozostatkom vulkánu s kráterom v mieste osady Kyslinky. Mohutná sopka Poľana kedysi zahŕňala okruh v priemere približne 20 kilometrov, čím sa zaraďuje medzi najväčšie európske vyhasnuté sopky. Jej celistvý charakter sa síce nezachoval, lebo zvetrávanie spôsobilo masívny odnos menej odolných častíc, ale dodnes je najkrajším príkladom pôvodných vulkánov u nás.
Prístup

Prírodnú pamiatku možno vidieť z lesnej cesty po odbočený z modrej turistickej značky. Cesta lúkou okolo dvoch drevených chalúp sa mení na vyznačený a vyšliapaný chodníček ku Jánošíkovej skale. Pri prechode popod skalu sa nachádza aj odbočka do jaskyne. Vstup do jaskyne je veľmi strmý a neupravený. Ak sa chcete dostať dovnútra, musíte svojpomocne absolvovať strmú lezeckú časť. Abčiná je veľká skalná miestnosť približne 15 metrov vysoká a 25 metrov dlhá. Celý vrchol Jánošíkovej skaly lemuje vychodený, úzky, zarastený chodníček, na ktorý je posledné roky zakázaný výstup.
Bátovský balvan
Prechodom Hrochoťskou dolinou, zhruba jeden kilometer pred Jánošíkovou skalou, je blízko cesty vidieť aj Bátovský balvan. Bátovský balvan, Jánošíkova skala, ale aj Veporské skalky (ktoré sa nachádzajú v blízkosti Ľubietovej), sú aglomerátovými zvyškami.

Prírodná pamiatka Bátovský balvan - ide o mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním a zrútil sa na údolnú nivu Hučavy v Hrochotskej doline. Blok je 14 m vysoký s priemerom 8 m. Medzi spevneným sopečným materiálom vidieť typickú sopečnú bombu hruškovitého tvaru, ktorá svedčí o tom, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave.