Vodný hrad Šintava

Šintavská ulica, Sereď, Sereď

96059837948.webp
 
VODNÝ HRAD ŠINTAVA

Hrad Šintava sa spomína už v Anonymovej kronike a jeho štylizovaný obraz je v erbe mesta Sereď. Podľa písomnej zmienky z roku 1313 bola pri hrade založená osada strážcov Zereth (dnes Sereď). Seredsko - šintavský brod cez rieku Váh tu bol oddávna a v stredoveku bol súčasťou tzv. Českej cesty, ktorú využívali nielen karavány obchodníkov, ale i králi a vojaci prechádzajúci týmto miestom.

Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa v Seredi sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad - pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Zmena koryta rieky Váh spôsobila, že sa dostal z ľavého brehu na pravý a preto ho možno teraz nájsť v Seredi a nie v susednej obci Šintava.
Expozícia je venovaná premene stredovekého kráľovského hradu na mohutnú renesančnú protitureckú pevnosť. Vystavená keramika, kachlice, vzácne sklo, zbrane, drobné predmety a mince pochádzajú z archeologického výskumu nádvoria seredského kaštieľa, ktorý prebiehal v rokoch 1984 – 1992, kde sa stredoveký hrad nachádzal. Hrad postupne prestavali jeho majitelia Esterházyovci najprv na barokový kaštieľ a neskôr na klasicistický.
 
Najstaršia podoba hradu

Dejiny hradu siahajú pravdepodobne až do 11. storočia. O kamennej stavbe však možno hovoriť asi až na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy pravdepodobne postavili hranolovú viacpodlažnú vežu. Bola obohnaná kamenným múrom a vodnou priekopou s mostom. Neskôr, asi počas 13. storočia, bola okolo veže vo vzdialenosti 8 - 14 m vybudovaná kamenná murovaná hradba na štvorcovom pôdoryse 36 x 36 m s bránou. Po požiari koncom 14. storočia postavili okolo opevnenia z 13. storočia novú hradbu na pôdoryse 65 x 65 m. Bola vybudovaná vstupná brána s vežou a padacím mostom. Túto stavebnú etapu pravdepobne zachytil listinný opis hradu z roku 1423.
Protiturecká pevnosť

V období nástupu výkonných strelných zbraní, keď sa z Talianska šíril bastiónový systém obranných stavieb, začali pravdepobne Thurzovci prestavbu gotického hradu na jednu z najmodernejších renesančných pevností. V rokoch 1600 - 1618 sa okolo starého hradu začína výstavba nového okruhu vonkajšieho opevnenia, ktoré zväčšilo pôdorysnú rozlohu hradu na 120 x 120 m. Išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia s nárožnými bastiónmi. Dodnes sa jeden z bastiónov zachoval. Ide o objekt v styku oboch krídel súčasného kaštieľa. Vrchol opevnenia hradu zavŕšila esterházyovská prestavba v 2. polovici 17. storočia, ktorej súčasťou bola nová úprava hviezdicovitej vodnej priekopy.
Sereďský kaštieľ

Matej Bel v roku 1742 hovorí o čerstvej prestavbe bývalého hradu na kaštieľ Jozefom Esterházym ale aj o zmene koryta rieky Váh, ktorá spôsobila, že sa Šintavský hrad ocitol na pravom brehu hlavného toku, a teda pri mestečku Sereď. Štvorbastiónová pevnosť sa v priebehu troch storočí postupne zmenila na barokový a neskôr klasicistický kaštieľ (1841) oblopený anglickým parkom. V tejto podobe, i keď veľmi zničený, sa zachoval do dnes. Objekt kaštieľa v súčasnej podobe vznikol spojením dvoch krídiel vonkajšieho hradu a to západného krídla s bastiónom a južného krídla. Opevnenia boli postupne rozobraté a priekopy zasypané.
Zariadenie kaštieľa

Z roku 1850 pochádza veľmi cenný podrobný inventár vnútorného zariadenia kaštieľa, ktorý vznikol ako dôsledok finančných problémov vtedajšieho majiteľa Karola Esterházyho. Zachytáva 64 miestností a chodieb kaštieľa. Hlavnými reprezentatívnymi priestormi boli tzv. Letný salón, Letná obývačka (Salón), ďalej Žltý a Knižničný salón, v ktorom sa nachádzalo 1032 titulov kníh, Grófkina obliekáreň ladená do čiernej farby a Grófska spálňa ladená do hnedej farby mahagónu, Strieborná izba, v ktorej mali svoje miesto servisy, krištáľ a strieborné príbory. Súpis pokračoval herňou, spálňami a hosťovskými izbami a izbami služobníctva s pomerne jednoduchým vybavením a povalami. Bohužiaľ vnútorné zariadenie kaštieľa sa až na niekoľko výnimiek nezachovalo. Podobný osud mala aj knižnica. Pravdepodobne po 2. svetovej vojne skončila v zberniach starého papiera a v kotolniach.
Osud kaštieľa v 20. storočí

Sereďské panstvo v roku 1912 odkúpil barón Henrich Ohrenstein, ktorý zomrel v júli 1919. Dedičom na čele s jeho synom Jurajom bol park aj s kaštieľom, vzhľadom na zmeny po rozpadnutí Rakúska - Uhorska, definitívne pririeknutý až v roku 1925. Členovia rodiny Ohrenstein sa hlásili k židovskej národnosti a preto sa ich dotkli aj protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945.
V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy Štátny pozemkový úrad v Bratislave, ktorý ho v októbri roku 1942 odpredal Štúdijnej základine. Budova bola vo veľmi zlom stave, lebo v posledných rokoch nebola trvale obývaná a udržiavaná. V septembri 1944 sa do kaštieľa nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustili lavínu pustošenia kaštieľa. Tú dokončila ruská armáda. V kaštieli si zriadili poľnú nemocnicu. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy. Skazu dovŕšili miestni obyvatelia. Za 8 dní vyrúbali 5 ha agátového lesa.
V októbri 1948 pripadol celý majetok štátu. Kaštieľ bol v roku 1949 pridelený novozriadenému okresu Sereď. Časť priestorov využívala aj mládež ako divadelnú sálu. V druhej polovici 50-tych rokov bol v časti parku postavený amfiteáter.
Po zrušení okresu Sereď časť priestorov obsadila v roku 1962 Stredná odborná škola Niklovej huty a od roku 1968 Dom detí a mládeže. Divadelná sála sa v roku 1969 premenila na zámockú vináreň. V tomto období bola budova kaštieľa i park dobre využité a relatívne dobre udržiavané. V 80-tych rokoch sa mala uskutočniť generálna obnova kaštieľa a historického parku.
V roku 1986 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa, ale v roku 1993 prešiel do majetku mesta, ktoré o neho úplne stratilo záujem. Archeologický výskum, ktorý začal v roku 1983, sa nedokončil a archeologické plochy boli v roku 1995 zahrnuté zeminou. Mesto sa snažilo predať kaštieľ za korunu ale nikto ho nechcel. V roku 2004 mesto založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume, a za odbornej pomoci Občianskeho združenia Vodný hrad začína pripravovať projekt reálneho využitia sereďského kaštieľa (2007).

Obnova kazemát bastióna kaštieľa v Seredi

Občianske združenie Vodný Hrad rozbehlo v roku 2008 projekt obnovy seredského kaštieľa a to bastióna – jedného z obranných objektov bývalého hradu Šintava. Vo vnútri bastiónu sa nachádzajú tzv. kazematy šintavskej pevnosti s dvomi pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s tromi piliermi. Postavený bol z tehál v polovici 16. storočia (okolo roku 1550).

Po odsúhlasení zámeru mestom a pamiatkovým úradom sa práce na obnove najstaršej časti kaštieľa začali realizovať v roku 2009. V roku 2010 boli prerušené a pokračovali až v roku 2011–2013, kedy bol obnovený interiér a dvorová fasáda bastiónu s novou bránou.

Výsledok si mohli pozrieť návštevníci kultúrnych akcií počas leta roku 2013. Na obnovu významnou čiastkou prispelo občianske združenie Vodný Hrad vďaka príspevkom známych a neznámych darcov a najmä akciovej spoločnosti Slovenské cukrovary.

Každý Slovák istotne počul o „krvavej grófke“ Alžbete Báthoryovej, ktorá sa ako najmasovejšia vrahyňa v dejinách ľudstva dostala dokonca i do Guinessovej knihy rekordov. Málokto však pozná Annu Rosinu Listhiusovú, ukrutnicu zo Šintavského hradu, ktorá bola Báthoryčke v mnohom podobná. Zaujímajúc sa o čarodejníctvo, zhromaždila na hrade mnoho priaznivcov okultizmu, vďaka čomu bola nazývaná „šintavskou bosorkou“. Podobne ako „krvavá grófka“, i ona trpela duševnou poruchou, ktorá ju nútila mučiť a zabíjať nevinných ľudí, hoc nie až tak ukrutne a rafinovane. Zväčša sa uspokojila s prostým mlátením obetí tupými predmetmi dovtedy, kým ich načisto nedokaličila. Listhiusová si na rozdiel od svojej čachtickej kolegyne nevyberala len mladé devy, týrala a vraždila ľudí oboch pohlaví a všetkých vekových kategórií od nemluvniat po starcov a stareny. Keď sa chýr o jej zločinoch rozniesol, začalo sa rozsiahle vyšetrovanie a Listhiusová bola odsúdená na stratu majetkov i hlavy. Podobne ako Báthoryčka, i ona však vďaka svojim stykom unikla spravodlivosti – dostanúc milosť od panovníka, pokojne dožila v ústraní na Šintavskom hrade.
Zatiaľ neponúkame zľavu
Zatiaľ nemá hodnotenie

Najbližšie ubytovanie v okolí do 30 km

Žiadne objekty

Tipy na výlety v okolí do 30 km

Mestské múzeum v Seredi
872a6fe1899.webp Sereď 0,50 km
Múzeum holokaustu
91e4901e183.webp Sereď 1,60 km
Kukuričné bludisko Vlčkovce
0a792ff2818.webp Vlčkovce 5,30 km
Tarzania Vlčkovce
95d37e5d398.webp Vlčkovce, okr. Trnava 6,60 km
Motokáry KF Racing
bb49a92f538.webp Galanta 7,50 km
Ranč na Striebornom jazere -…
823dbc45321.webp Galanta 8,80 km