Hrad Čičva

HRAD ČIČVA

Južným smerom od vodnej nádrže Domaša na východnom Slovensku ležia zrúcaniny hradu Čičva z 13. storočia. Zrúcanina gotického hradu Čičva tvorí dominantu obce Sedliská, neďaleko Vranova nad Topľou. Hrad bol postavený začiatkom 13. storočia a bol strediskom rozsiahleho panstva. Kontroloval široké okolie. Začiatkom 17. storočia, pri potlačení Rákociho povstania, ho však cisárske vojská dobyli, zničili a odvtedy chátra. Hrad Čičva bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V 16. a 17. storočí sa v hrade nachádzala tzv. Kniha lží a luhárov, ktorá bola známa na celom Slovensku ako „Čičavská kniha“. Spolu s menami luhárov sa do nej zapisovali všetky možné i nemožné klamstvá a nepravdy. Podľa tejto knihy vznikol aj známy slovenský zvrat:  „Aj toto by sa malo zapísať do Čičavskej knihy“.

Správcom pamiatky je Obecný úrad Sedliská a je možné sa k nemu dostať z miestnej časti Podčičva po strmých schodoch od rieky (popri zaujímavej budove bývalého zemplínskeho archívu) alebo nenáročnou cestou vedúcou pomedzi domy.
Historické názvy

V roku 1270 sa prvýkrát spomína územie, kde dnes hrad stojí, ako Chichywa, vrámci donácie uhorského kráľa Štefana V. šľachticovi Reynoldovi, za verné služby a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska. Neskôr v roku 1316 je už prvýkrát spomínaný aj samotný hrad ako castrum Chychowa, Chychua. Jedná sa o listinu, ktorou magister Peter, pravdepodobne Reynoldov vnuk, odmenil Mikuláša Peresa, kastelána na hrade Čičva, majetkom Tuzsér za úspešnú obranu hradu. Podľa všetkého išlo o odrazenie útoku Petra, syna Petra Peteňa, zemplínskeho účastníka povstania proti kráľovi, pri ktorom kastelán Mikuláš stratil ľavú ruku a jeho brat Štefan i traja ďalší členovia hradnej posádky prišli o život.
História

Hrad bol pravdepodobne postavený v rokoch 1309 - 1316 a stal sa strážnou pevnôstkou pri priesmyku „Poľská brána“ (Porta Polonica). Bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než 60 obcí.

V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali.

V roku 1575 sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Bátoriovou. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičava. V roku 1610 ho do vena dostala Alžbetina dcéra Katarína, ktorá sa vydala za Juraja Drugeta z Humenného. Týmto sa dostal hrad do rúk Drugetovcov, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach.

V roku 1684 ho dobyli Tököliho vojská. V roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka II. Rákociho. Poškodené časti opravili a hrad zabezpečili. V rukách rákociovských povstalcov bol až do roku 1711, kedy sa rákociovský veliteľ gróf František Barkóci pridal na stranu cisárskych vojsk a vydal im hrad, ktorý dal cisársky generál Lauckena zbúrať.
Súčasný stav

V súčasnosti je hrad od roku 2014 v rekonštrukcii, badateľné sú pokroky rekonštrukčných prác, ktoré robí občianske združenie Pro futuro hradu Čičva. Okolie hradu je vyčistené od náletových drevín a stromov a sprístupnené pre návštevníkov.
Prístup: autom na parkovisko za obcou Sedliská, odtiaľ pešo po kamenných schodoch a strmom chodníku asi 20 min., pešo z obce Sedliská-Podčičva (autobusová zastávka) po zelenej značke asi 20 min.