Vážecká jaskyňa

Važecká jaskyňa - podzemná klenotnica horného Liptova

Važecká jaskyňa je jedna z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Hoci dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne, známa je výskytom bohatej kvapľovej výzdoby, pozoruhodnými nálezmi kostí jaskynných medveďov, ako aj vzácnou jaskynnou faunou.

Prehliadková trasa

Dĺžka prehliadkovej trasy je 235 metrov, prevýšenie 5 metrov, 88 schodov. Doba trvania prehliadky asi 25 minút. Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba, malé jazierka a významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktorý celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Pozostatky kostier sa nachádzajú takmer výhradne v jaskyniach. Bol prevažne bylinožravec. Živil sa rastlinami a bobulami, veľmi zriedkavo menšími živočíchmi.

Poloha

Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, je v nadmorskej výške 784 m.
Prístup k jaskyni

Nachádza sa vo Važeckom krase na západnom okraji obce Važec medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Parkovisko sa nachádza bezprostredne pred vchodom do jaskyne.

Prírodné pomery

Významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný až unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea – najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím Važecká jaskyňa patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni zistil výskyt niekoľkých druhov netopierov.

História

Hoci miestnym obyvateľom bola známa už dávno, jej pokračovanie objavil v roku 1922 važecký rodák O. A. Húska. Vytvorená bola bývalými ponornými vodami Bieleho Váhu. Čiastočne ju sprístupnili v roku 1928 a v súčasnej podobe ju môžu v dĺžke 235 m návštevníci obdivovať od roku 1954.