Holíčsky zámok

HOLÍČSKY ZÁMOK
Kaštieľ v Holíči je barokovo-klasicistickou dominantou Holíča s bastionovým opevnením. Vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu. Do dnešnej podoby bol prestavaný po tom čo ho získal roku 1736 František Lotrinský, čo ho radí medzi cisárske sídla. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 14. septembra 1963. Jeho dnešný neskorobarokový výzor je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo rodiny Habsburgovcov.
História

Dejiny zámku siahajú do konca 12. storočia, keď vznikli prvé budovy. Najstaršie pomenovanie Holíča – Wywar – Nový hrad sa vzťahuje na pôvodný vodný hrad. Približne v roku 1315, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Významným panovníkom bol aj Žigmund Luxemburský, ktorý doživotne daroval Holíč Stiborovi zo Stiboríc.
Rozvoj panského hospodárenia nastal najmä koncom 15. storočia, keď Holíč získali Czoborovci, ktorí vládli na zámku takmer 300 rokov, posledným z nich bol Jozef Czobor, ktorý Holíč spolu s dlhmi prenechal v roku 1736 Františkovi Štefanovi Lotrinskému, manželovi rakúskej panovníčky Márie Terézie a nemeckému cisárovi.

Neskorobarokový vzhľad Holíčskeho zámku je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné  letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná budova je riešená do tvaru písmena U a je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy. Okolo zámku sa rozprestierajú po obvode vonkajšieho obranného systému hospodárske budovy. Podzemný systém hradných chodieb bol vybudovaný v 14. storočí. Časť chodieb je sprístupnená verejnosti. V roku 1799 mal zámok až takmer 100 miestností. Svojou majestátnosťou zaujme priestranné schodisko. V roku 1970 bol Holíčsky zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Pôdorys
Samotná budova barokovo klasicistického zámku je tvorená tromi krídlami v tvare U smerujúcimi vrcholom na východ. Okolo kaštieľa je opevnená šrvorcová terasa s nárožnými väžičkami. Je obklopená štvorcovou suchou priekopou s prístupom cez dva mostíky, vstupujúci do nádvoria kaštieľa od východu a od západu do západného krídla cez vstupnú bránu.
Samotný kaštieľ obkolesený suchou priekopou sa nachádza v strede fortifikačnej stavby štvorcového tvaru so štyrmi Bastiónmi päťuholníkového pôdorysu v rohoch. Na východnej kurtíne sú dve budovy s priechodom pomedzi pre most prechádzajúci ponad vodnú priekopu. Smerom k juhovýchodnému bastiónu je budova tzv. Koniarne a smerom k severovýchodnému bastiónu tzv, Tabačiareň. Budovy tabačiarne a koniarne sú exteriérovo zhodné, majú tvar L, s kratšími ramenami umiestnenými na bastionoch, kolmými na hlavné. Na ich rohoch, tvoriacich vstupný priestor brány, sú vysunuté nad vodnú priekopu oktagonálne murované strážnice. Strecha tabačiarne má však po poslednej prestavbe zvýšený krov. Na kurtínach na sever a juh sú budovy menšieho rázu a tvoria jednoliate budovy. Aj v strede západnej kurtíny je druhý most cez vodnú priekopu. Po stranách stoja dve hospodárske budovy. K zámku priliehajúce priestory niekdajšieho parku a bažantnice ako aj rybníka sú ohradené kamenným barokovým múrom.

Interiér
Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa aj vďaka poštátneniu habsburgského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V kaštieli zriadili školu a hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Tiež sa na tom podpísali aj neskoršie obdobia, kedy za socializmu kaštieľu hladali nové spoločenské využitie. Za zmienku stoji zachovaná Čínska sála so stenami pokrytými tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny, baroková kaplnka a tiež slávnostné schodište s technicky zaujímavou samonosnou konštrukciou, ktoré je neklenuté na štíhlych vysokých stĺpoch. Začiatkom 21. storočia boli do rekonštruovaných priestorov umiestnené expozície múzea keramiky a časť priestorv je využívaná na kultúrne a spoločenské účely. Akustika kaplnky je využívaná na koncerty vážnej hudby.

Súčasnosť
Dnes je budova tejto honosnej panskej rezidencie sprístupnená širokej návštevníckej verejnosti, sídli tu totiž Mestské múzeum Holíč. Toto múzeum ponúka na obdiv unikátnu kolekciu holíčskej keramiky, expozíciu dobových remesiel a cechov, obrazy a trojrozmerné modely historického Holíča a ešte všeličo iné. Prehliadky múzea zabezpečuje Turisticko-informačné centrum Holíč.