Hrad Muráň

HRAD MURÁŇ

Hrad Muráň, tretí najvyššie položený hrad na Slovensku, postavili ako kráľovský strážny hrad v 13. storočí na brale Cigánka na okraji Muránskej planiny vo výške 935 m. Postavili ho po r. 1243 na ochranu prechodov do Liptovskej a Zvolenskej stolice a prvý raz sa písomne spomína r. 1271.
História
Jeho pôvodný stavebný vzhľad pohltili takmer úplne neskoršie prestavby. Prvý raz ho prestavali a opevnili v polovici 15. Storočia, keď bol v moci Jiskrových vojsk. Znovu ho prestavali a opravovali v druhej polovici 16. storočia a po rokoch 1621 a 1651. Ústrednou stavbou hradu bol až do jeho zničenia palác spojený s kaplnkou, okolo ktorého jednoduché hradby s baštami a s dômyselne riešenou vstupnou bránou vytvárali jediné rozsiahle a pretiahnuté nádvorie, rozdelené iba stupňovitosťou terénu. V ňom boli umiestnené početné hospodárske a obytné budovy. Od konca 15. storočia patril hrad Jánovi Zápoľskému, ktorý ho daroval neskôr svojmu prívržencovi Jakubovi Tornalymu. Za jeho nedospelého syna spracoval hrad v rokoch 1529 - 1549 Matej Bašo, známy lúpežný rytier, ktorý so svojou družinou podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia. Vypálil Levoču, Dobšinú a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji.
Nakoniec v r. 1549 dobylo hrad kráľovské vojsko, ktorého velitelia nechali Bašu na mieste popraviť. Hrad bol potom až do začiatku 17. storočia v rukách kráľovskej komory. V roku 1609 prešiel do vlastníctva bohatej rodiny Széchyovcov. Mária Széchyová,  posledná príslušníčka rodiny Széchyovcov, ktorá si  svojou krásou a odvahou vyslúžila meno „Muránska Venuša“, ho počas povstania Juraja Rákocziho I. vydala tajne do rúk svojho budúceho manžela Františka Vešelényiho, ktorý ho obliehal na čele kráľovského vojska.
O láske tohoto krásneho páru sa rozprávali legendy, zachytené v mnohých povestiach a románoch. Neskôr sa stal majiteľom hradu Wessélényi, jeden z osnovateľov sprisahania proti kráľovi Leopoldovi II. Po prezradení sprisahania hrad zaujalo cisárske vojsko.  Poslednými majiteľmi bol rod Coburgovcov. Tí vlastnili hrad až do roku 1945.
Povesť
Povesť o láske kapitána a krásnej rómskej dievčine. Táto láska však nemala dlhého trvania, pretože mladucha sa ani po svadbe nedokázala vzdať predošlého spôsobu života  a vždy keď manžel nebol doma, vystrojila na hrade bujarú cigánsku veselicu. Keď hradný pán, ktorý to nebol ochotný tolerovať, jedného dňa pristihol dievčinu opäť flámovať, nahneval sa a zvrhol ju z brala zvaného od tých čias Cigánkou.
Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a koncom 18.storočia už nebol obývaný, od tej doby ho už neopravovali, takže dodnes zostali z neho iba zrúcaniny základov ústredného paláca a zvyšky obvodových hradieb. V roku 1972 hrad vyčistili a od roku 1980 sa vykonávala postupná nutná údržba hradu. Na hrade sa usporadúvajú mnohé akcie, zábavného i náučného charakteru. Najlepší prístup na hrad je dnes náučným chodníkom z obce Muráň, popri turistickej Chate Zámok.

Súčasnosť

V súčasnosti je hrad Muráň zrúcaninou so zachovaným areálom a vstupnou vežou. Hradný komplex zaberá územie s rozmermi 360 a 96 m. Zachovali sa základy gotického paláca, fragmenty obvodového muriva a niektorých vedľajších stavieb. K najzachovanejším patrí vstupná brána s vežou.
Hrad Muráň s nadmorskou výškou 935 m dnes láka návštevníkov najmä rozprávkovým výhľadom. Informačné tabule osadené na troch svetových stranách opisujú, čo možno pozorovať pri pohľade západným, južným a severovýchodným smerom. V rámci výstupu na hradný vrch môžu návštevníci absolvovať cestu náučným chodníkom Veľká lúka – hrad Muráň s prírodovedným, ekologickým a historickým zameraním. 

Prístup: autom na Veľkú lúku, odtiaľ (horáreň) pešo po modrej asi 45 min., pešo z obce Muráň po červenej asi 1 hod. a 45 min