HRAD MODRÝ KAMEŇ
Hrad Modrý Kameň je goticko-renesančný hrad pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš a je postavený nad rovnomenným mestom v nadmorskej výške asi 315 m n. m.
Súčasťou hradného komplexu je aj barokový kaštieľ, ktorý bol však postavený až o niekoľko storočí neskôr. V súčasnosti je hrad spolu s areálom (kam patrí napríklad záhrada, most, hradná kaplnka, hospodárska budova, či priekopa) evidovaný ako národná kultúrna pamiatka.
História
Výstavba tohto hradu sa začala pravdepodobne po Tatárskom vpáde, aj keď pamätná tabuľa datuje vznik hradu už do roku 1237. Najstaršie písomné zmienky o hrade sa datujú do rokov 1278 a 1290. V písomnej zmienke z roku 1285 je spomenutý majiteľ a aj predpokladaný stavebník hradu Peter Forró. Po jeho smrti sídlo získali synovia Kazimíra z bíňskej vetvy Huntovcov-Poznanovcov. Ale už v roku 1290 ho dobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balašovcov. Ich držbu hradu prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti sa vrátil do ich moci. Hrad bol celé storočia majetkom šľachtickej rodiny Balašovcov (staršie Balassovcov), ktorý ho vlastnili až do 19. storočia.
Výzor hradu bol niekoľkokrát zmenený v dôsledku mnohých rekonštrukcií a prestávb. Prvá výraznejšia oprava hradu sa konala v rokoch 1609 až 1612, kedy získal renesančný výzor. Dôvodom bolo to, že v roku 1576 (niektoré pramene uvádzajú rok 1575) hrad obsadili Turci, ktorí ho opustili až v roku 1593, pričom hrad zničili. Pri tejto rekonštrukcii hradu vznikli aj delostrelecké plošiny. V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný majiteľ Žigmund Balaša uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa a za týmto cieľom sa neváhal spojiť aj s Turkami. Preto hrad v roku 1616 dobylo kráľovské vojsko a Žigmund bol uväznený. V rámci koristníckeho vpádu bol hrad opätovne napadnutý Turkami v roku 1659. V roku 1683 hrad dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Tököliho a hrad bol značne poškodený. Toto poškodenie už majitelia neobnovovali.
V prvej polovici 18. storočia postavil vtedajší majiteľ Gabriel Balaša na starších zničených základoch rozsiahly barokový kaštieľ, ktorý však bol postavený len na dolnom nádvorí hradu; horná časť hradu sa obnovy nedočkala a tieto priestory sa využili ako záhrada, ktorá tiež patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Ku kaštieľu bola neskôr pristavená aj kaplnka svätej Anny.
V 19. a 20. storočí hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa; v roku 1813 hrad od rodu Balašovcov získal župan Forgáč z Gýmeša a Haliče, po ňom sa majiteľom hradu stal gróf Károly. Poslednou súkromnou majiteľkou bola Károlyho dcéra Gabriela Almášiová, ktorá ho však v roku 1923 predala štátu, ktorý je jeho vlastníkom až do súčasnosti. Od roku 1991 je v hrade Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.
Súčasnosť
V súčasnosti v kaštieli sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, jediné svojho druhu na Slovensku. Návštevníci si môžu prezrieť dlhodobú výstavu "Zo života škriatkov". Stredoeurópskou raritou je stála historická expozícia zubnej techniky Slovenskej komory zubných technikov. Okrem výstav sa na hrade usporadúvajú aj viaceré zaujímavé podujatia a festivaly.
Prístup: autom až k hradu, pešo z Modrého Kameňa asi 20 min.