Kaštieľ Žiar nad Hronom

KAŠTIEĽ ŽIAR NAD HRONOM
Kaštieľ v Žiari nad Hronom alebo Biskupský kaštieľ je renesančno - barokový kaštieľ s klasicistickou prestavbou postavený na základoch staršieho stredovekého hradiska v prvej polovici 17. storočia ostrihomským arcibiskupom Petrom Pazmáňom, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok Žiarskeho regiónu.
História mesta Žiar nad Hronom s pôvodným názvom Svätý Kríž nad Hronom je nielen v širšom, ale i v užšom kontexte spojená s kaštieľom a história kaštieľa so Svätým Krížom. Kaštieľ má však pritom aj svoje vlastné osudy. Svojou monumentálnosťou priťahoval už od svojho vzniku rôznych vodcov, bojovníkov i zlodejov. Naviac to bola šťastno-nešťastná poloha Svätého Kríža, ktorá spôsobila, že toto mestečko postihli skoro všetky vojnové pohromy. A tak ani kaštieľ nebol ušetrený od stavovských povstaní, vojnových udalostí, zmien majiteľov, účelov používania a architektonických zásahov. V priebehu stáročí uskutočňovali sa v ňom dôležité stretnutia, rokovania a návštevy.

HISTÓRIA

Renesančno-barokový kaštieľ, postavený okolo roku 1631 na staršom stredovekom základe. Dal ho postaviť Peter Pazmaň. Podľa vtedajšieho zvyku ako panské sídlo bol aj opevnený. V rokoch 1782-1794 bol reštaurovaný a v rokoch 1850-1869 nadstavovaný. V duchu romantických náhľadov zakončili fasády pseudogotickým cimburím. 
Požiar na kaštieli
Udalosť, ktorá vzrušila obyvateľov Svätého Kríža a jeho okolia, bol požiar, ktorý vznikol na povale kaštieľa 1. 2. 1939 v neskorších odpoludňajších hodinách. Udávanou príčinou boli otvorené komínové dvierka, ktoré kominár zabudol pravdepodobne zavrieť. Rýchlym a obetavým zákrokom viacerých požiarnych zborov a občanov sa podarilo požiar lokalizovať a zvládnuť.
Požiar vznikol nad čelnou fasádou bližšie k severnej veži. Nebezpečenstvo bolo veľké, pretože kaštieľ v tej dobe bol pokrytý šindlím. Rýchlemu šíreniu požiaru bránila silná snehová prikrývka na streche. Po požiari na celej streche bola odstránená šindľová krytina a nahradená škridlou.
II. svetová vojna
Vojnové udalosti, tak ako v minulých storočiach, aj počas II. svetovej vojny zasiahli Sv. Kríž a aj kaštieľ. Počas SNP v ňom sídlil štáb I. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika. Po obsadení Sv. Kríža Nemcami sa v októbri 1944 usadilo v kaštieli nemecké vojenské veliteľstvo. V parku boli umiestnení vojaci i partizáni a zajatci. 6. marca 1945 skupina spojeneckých lietadiel podnikla nálet na SV. Kríž. Bomby dopadli aj na kaštieľ. Tu zahynul vtedy celý štáb a mnoho nemeckých vojakov. Poškodené boli hlavne vnútorné fasády a rozbité okná. Silné boje prebiehali v okolí kaštieľa z 30. na 31. marca 1945. Po ústupe Nemcov sa do kaštieľa na krátky čas nasťahovali sovietski vojaci.
Kaštieľ dlho slúžil ako letné sídlo bansko-bystrických biskupov, tu od roku 1851 pôsobil a v roku 1869 zomrel Dr. Štefan Moyses, banskobystrický biskup a prvý predseda Matice slovenskej. Na jeho počesť bola v roku 1987 v kaštieli zriadená pamätná izba. Na čelnej fasáde je aj pamätná tabuľa venovaná pamiatke Dr. Štefana Moysesa. V kaštieli boli kedysi kaplnka, knižnica, archív i cenné obrazy.
Po Štefanovi Moysesovi sa stal banskobystrickým biskupom Maďar Arnold Ipolyi-Stummer. Za jeho pôsobenia sa kaštieľ zmenil na stredisko duchovného pomaďarčovania. V r. 1874 mala v kaštieli svoje zhromaždenie Maďarská historická spoločnosť. Menením užívateľov od roku 1918 sa väčšina hodnôt postupne zničila.
Podstatnejšie zmeny sa však realizovali v rokoch 1850 - 69 nadstavbou, ktorá nezmenila základný charakter poschodovej budovy. Pred rokom 1904 postavili novú chodbu, schodište a vonkajší vzhľad objektu prispôsobili prestavbám. Po roku 1950 došlo k interiérovým úpravám. V zadnej časti dvora bola urobená prístavba pre účely ekonomickej školy, čím došlo k narušeniu harmónie kaštieľa.
Od roku 1967 až do roku 2005 tu sídlila Stredná odborná škola ekonomiky a služieb, Stredná ekonomická škola – od roku 1991 premenovaná na Obchodnú akadémiu. Od roku 2005 v ňom sídli Súkromná obchodná akadémia.
Park Štefana Moysesa

Park Štefana Moysesa, riešený v zmiešanom štýle, akých sa na Slovensku zachovalo veľmi málo, je najstaršou časťou zelene mesta. Kríž, ktorý predstavuje v Žiari nad Hronom historický symbol odrážajúci sa v pôvodnom názve Svätý Kríž nad Hronom i stojaci na vrchole Šibeničného vrchu, tvoria v parku lipové aleje. Na mieste ich križovania je umiestnená fontána kruhového pôdorysu s priemerom 8,33 m, v centre s tryskou v tvare kvetu.
Fontána v Parku Štefana Moysesa

Prvá fontána bola v parku už v 19. storočí, ktorá bola v tvare kamenného chlapčeka. Druhá už mala terajší tvar a veľkosť, na ktorej chlapec a dievča držali v rukách labuť. Súčasná podoba fontány je tak už jej treťou verziou. Fontána v Parku Štefana Moysesa bola znovu spustená v apríli roku 2014.
Pôdorys
Renesančno - barokový objekt s klasicistickou prestavbou, na čelnej fasáde s dvoma prevýšenými vysoko postavenými nárožnými vežami. Veže sú ukončené pseudogotickým cimburím, pod ktorým je gotická ornamentika (plastika). Tieto prvky kontrastujú s klasicistickým slohom. Čelná časť je dvojposchodová, ostatné tri sú jednoposchodové. Na fasádach prvého poschodia sa zachovalo barokové členenie okien. Veže majú lizénové orámovanie, ktoré opticky rozčleňuje mohutnú hmotu hranolovitých veží. Rozmery pôdorysu sú nepravidelné. Čelná fasáda včítane dvoch veží z vonkajšej strany má 50 metrov. Zadná fasáda 39 metrov a bočné majú po 64 metrov. Výška veže vrátane cimburia je 18,50 metra. Výška čelnej fasády včítane strechy 16,90 metra (má dve poschodia), ostatné tri fasády sú jednoposchodové a sú vysoké 13,50 metra. Na severnej strane kaštieľa sa nachádzal hospodársky dvor s príslušnými budovami, ktoré začiatkom sedemdesiatych rokov boli zbúrané.
Súčasnosť
Od roku 2005 v kaštieli sídli Obchodná akadémia. V bezprostrednej blízkosti kaštieľa sa nachádza rozľahlý starobylý park, v ktorom dominujú stáročné lipy. V parku neďaleko kaštieľa sa nachádza pomník Dr. Štefana Moysesa.