Kaštieľ Horná Lehota

KAŠTIEĽ HORNÁ LEHOTA
V Hornej Lehote, na dohľad od Oravského hradu, sa nachádza renesančný kaštieľ. Túto obec získal v roku 1587 kapitán Oravského hradu Ján Abaffy za vernú službu u Františka Thurzu. Šľachtický rod pochádzajúci z Rábskej stolice (dnes v Maďarsku) si na novom panstve dal vybudovať panské sídlo, ktoré je staviteľskou raritou. Uvádza sa, že je najsevernejšie ležiacou historickou pamiatkou na svete, na ktorej sa uplatnila talianska renesancia. Abaffyovci kaštieľ vlastnili až do roku 1902. Po druhej svetovej vojne sa zmenil na ruinu, našťastie sa ho podarilo obnoviť. V blízkosti kaštieľa je prístavisko pltí, ktorými sa turisti plavia po rieke Orave pod Oravský hrad.
Kaštieľ si dodnes zachoval svoj pôvodný renesančný vzhľad, vďaka čomu sa (údajne) považuje za najsevernejšie situovanú pamiatku talianskej renesancie na svete.
História
Koncom 16. storočia si Abaffyovci v Hornej Lehote postavili kaštieľ. V tom čase bolo v obci sedem domov, z toho jeden opustený. Juraj Abaffy, kapitán Oravského hradu, dal nad Hornou Lehotou pre potreby svojej rodiny postavil kostolík. Od tých čias nebohých Abaffyovcov ukladali do rodinnej hrobky v tejto kaplnke. Okolie kaplnky tvoril cintorín. V rokoch 1688 - 1691 dali kaplnku opraviť, vyzdobiť novými maľbami a začiatkom 18. storočia ju barokizovali. Tri vzácne barokové sošky z hornolehotskej kaplnky sa nachádzajú v Považskom múzeu v Žiline.
Do roku 1902 bol kaštieľ rodovým majetkom rodiny Abaffy. Po roku 1948 objekt kaštieľa schátral na ruinu. V roku 1989 ruinu kaštieľa prevzala obec Horná Lehota a v roku 1990 ho predala. Firma, ktorá ju kúpila, ju za necelé dva roky na vlastné náklady zrekonštruovala do súčasnej podoby. V roku 1993 túto kultúrnu pamiatku sprístupnila verejnosti.
V časoch vojen a stavovských povstaní tu často táborilo kráľovské vojsko a Abaffyovci neraz žiadali od štátu vyrovnanie, úhradu výdavkov, ktoré im spôsobovali vojaci. Nepokojné časy v 17. storočí a začiatkom 18. storočia kruto doliehali na obyvateľov. Život si zachraňovali útekom do lesov a keď sa vrátili, našli svoje usadlosti vydrancované.

Pôdorys
V priebehu 18. storočia došlo k barokovej prestavbe kaštieľa. Dve bočné krídla boli pravdepodobne výsledkom klasicistickej úpravy z prvej polovice 19. storočia. Areál budovy kedysi tvoril majer, mlyn a niekoľko murovaných a drevených objektov. Valbovými strechami krytý podpivničený kaštieľ má ojedinelý architektonický koncept na území celej Oravskej stolice. Hlavné vstupné priečelie vytvára dvojicou vejárovito sa otvárajúcich diagonálnych krídiel čestné nádvorie. V jeho strednej vstupnej časti sa sústreďuje výtvarná výzdoba celého objektu. Všetky fasády kaštieľa zjednocuje masívna plastická korunná rímsa. Centrálny obdĺžnikový priestor má dvojtraktovú šesťdielnu dispozíciu. V roku 1873 kaštieľ patril Augustínovi Abaffymu, ktorý sa stal oravským hlavným županom.
Druhý Abafiovský kaštieľ
Druhý kaštieľ Abiaffyovcov bol v obci vybudovaný v druhej polovici 18. storočia v barokovom slohu, neskôr bol upravený v slohu klasicizmu. Horná Lehota ležala na strategicky a hospodársky dôležitej ceste. Každý kto prechádzal Oravou, prechádzal aj touto zemianskou dedinou. Cesta bola spojnicou medzi uhorskými banskými mestami a poľskými trhovými strediskami. Bloková dvojpodlažná stavba obdĺžnikového pôdorysu je podpivničená. Kaštieľ zakrýva novodobá vysoká valbová strecha a samostatné kužeľové striešky kryjú štvoricu nárožných arkierov, umiestnených na prvom poschodí. Z pôvodnej stavby zostali okrem murív aj pivnice, zaklenuté valenými klenbami s lunetami. Kaštieľ slúžil v podstate ako majerská budova. Súčasná podoba kaštieľa sa vytvorila počas rozsiahlej stavebnej obnovy v 90. rokoch 20. storočia.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Má dvoj a trojtraktovú dispozíciu, trojkrídlový pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením. Dnes po náročnej rekonštrukcii slúži ako motel so štýlovou reštauráciou a vinárňou. Kaštieľ stojí v juhovýchodnej časti obce.

Súčasnosť
V súčasnosti je kaštieľ sídlom hotela.