Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku a jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou.

Prehliadková trasa

Prehliadkový okruh má dĺžku 450 m, prevýšenie 10 m a 151 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 35 min. Teplota v jaskyni je 7,1 až 7,8°C. Interiér jaskyne pozostáva z úzkych puklinovitých chodieb (Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti). Jej podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, napĺňané presakujúcou atmosférickou vodou. Osobitnú pozornosť si zaslúžia kvapľové záclony s pozoruhodným zúbkovým lemovaním. Najkrajší krasový útvar v jaskyni dostal výstižný názov Slonie uši.

Poloha

Jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, v blízkosti rekreačného strediska Jahodník. Leží na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vchod do jaskyne na západnom svahu vrchu Driny, ktorý vystupuje z juhozápadného úbočia Cejtacha, je v nadmorskej výške 399 m.
Prístup k jaskyni

Parkovisko leží 1 km od dediny Smolenice pri rekreačnom stredisku Jahodník, severozápadne od Trnavy v Malých Karpatoch. Vzdialenosť jaskyne od parkoviska je 1 km lesnou cestou s prevýšením 100 m, prístup trvá asi 20 min. Záver chodníka je pomerne strmý so 100 schodmi.

História

Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu miestni občania poznali už v 19. storočí. Do hlbších častí závrtového komína prenikli J. Banič a I. Vajsábel v roku 1929. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. V roku 1933 vyrazili dolný vchod a začali upravovať jej priestory. V roku 1934 J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu. V roku 1935 jaskyňu otvorili pre verejnosť v dĺžke 175 m s provizórnym elektrickým osvetlením. Riadne elektrické osvetlenie inštalovali v roku 1943. V roku 1950 jaskyniari pod vedením J. Majka, A. Droppu a L. Blahu objavili Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti. Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti, Hlinenú chodbu a Chodbu nádeje sprístupnili v roku 1959. Jaskyňa je sprístupnená v dĺžke 410 m.