Dračí hrádok

DRAČÍ HRÁDOK
Dračí hrádok (tiež Dračí hrad, Hadí zámok, Hadí hrad) je zrúcanina hrádku na výraznom ostrohu vrchu Úboč nad údolím Stupavského (Borinského) potoka, v nadmorskej výške 370 m n. m., 2 km východne od obce Borinka v najjužnejšej časti pohoria Malé Karpaty.
Hrádok, o ktorého pôvode nie je veľa správ bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Zrejme slúžil ako strážny objekt na ochranu cesty cez Malé Karpaty z Jura do Borinky, o čom svedčí absencia palácových stavieb a hospodárskeho zázemia poddanských dedín.
História
Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch (Plavecký hrad 10,2x10,2 m, Beckov (hrad) 9,5x9,5 m).
Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska (Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerskych rytierov. Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na západné Slovensko.
Pôdorys
Hrádok sa nachádza na bočnom výbežku hlavného hrebeňa Kozliska. Tento je na jednom mieste prerušený priekopou, ktorú v minulosti pravdepodobne premosťovala lávka, po ktorej sa vstupovalo do hrádku. Jeho centrom bola mohutná veža. Zo začiatku bol hrádok opevnený len drevenými palisádami, výraznejšej ochrany sa dočkal až v 15. storočí v období husitských a uhorsko-českých vojen.
Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: Pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny (južne od prvej) širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, oddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a 6 metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.
Okolité hrady: Biely Kameň, Bratislavský hrad, Kuchyňa, Pajštún, Stupava
Archeologické výskumy

Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941-42 prof. V. Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža Orlie hniezdo. V lete 1993 sa uskutočnil v troch turnusoch archeologický výskum pod vedením Z. Farkaša. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metrov a múry hrubé 90 cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch.
Súčasný stav
Zachovali sa zbytky hranolovej veže. V terénne možno badať vyvýšeniny oddelené valom. Na vyššej z nich bol postavený hrad. Viditeľná je len časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta.
V súčasnej dobe predstavujú jeho zvyšky vyhľadávanú turistickú atrakciu. Pri zrúcanine sa nachádza informačná tabuľa, drevený stôl, lavice a ohnisko. Východiskom túr k Dračiemu hrádku je zväčša obec Borinka.

Prístup: Obec Borinka Dračí hrádok (0:45, späť 0:40). Z obce Borinka, zaparkovať možno neďaleko kostola, pred hostincom "Pod Pajštúnom". Pokračujeme hlavnou cestou až na koniec obce, po pravej strane je Stupavský potok, k horárni Úboč po ľavej strane. Za horárňou odbočka na žltú turistickú značku (0:20). Žltou značkou krátky výstup k rozcestníku Dračí hrádok (360 m n.m.; 0:15, späť 0:10). Odtiaľ odbočíme doprava a pokračujeme po žltej významovej značke k zrúcaninám Dračieho hrádku (0:10). Od rozcestníka Dračí hrádok možno pokračovať po žltej značke k rozcestníku Pod Kozliskom (508 m n.m.; 0:40, späť 0:30) a ďalej k zrúcaninám hradu Pajštún (0:30).